Rosa Parksová
| Rosa Parksová | |
| americká aktivistka za občianske práva | |
| Narodenie | 4. február 1913 Tuskegee, Alabama, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 24. október 2005 (92 rokov) Detroit, Michigan, USA |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Commons | |
Rosa Lee Parksová, niekedy aj Rosa Louise Parksová (* 4. február 1913, Tuskegee, Alabama, USA – † 24. október 2005, Detroit, Michigan) bola americká aktivistka za občianske práva v USA. V decembri 1955 bola v meste Montgomery na juhu USA zatknutá, pretože odmietla v autobuse uvoľniť miesto belochovi. Tento prípad viedol k veľkým protirasistickým protestom a vzniku hnutí za zrovnoprávnenie čiernych obyvateľov USA. Rosa Parksová sa stala symbolom boja amerických černochov za svoje práva.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa ako Rosa Louise McCauley v Tuskegee v štáte Alabama. Mala írskych, indiánskych a černošských predkov, ale kvôli "pravidlu jednej kvapky krvi" (One drop rule) bola považovaná za Afroameričanku. V roku 1932 si vzala Raymonda Parksa, holiča z Montgomery.
V roku 1943 sa pripojila k National Association for the Advancement of Colored People (NAACP) a začala v organizácii robiť sekretárku. Hoci nikdy nebola členkou Komunistickej strany USA, s manželom chodievala na ich mítingy.[1]
Segregácia a rasová diskriminácia v USA v päťdesiatych rokoch 20. storočia bola najmä v južných štátoch normálnym a bežným javom. Týkali sa možnosti návštev reštaurácií, kín, škôl, ako aj používania prostriedkov hromadnej dopravy. V meste Montgomery (štát Alabama) platil zákon, že v prednej časti autobusu môžu sedieť len bieli; v prostrednej časti si smeli sadnúť aj čierni respektíve farební občania, ale museli uvoľniť celý rad, ak si tam chcel sadnúť hoci len jeden beloch. V tejto situácii sa stalo, že Rosa Parksová 1. decembra 1955 počas jazdy v autobuse odmietla vstať. Privolaná polícia jej udelila pokutu 14 dolárov.
Reakcia bola na vtedajšie pomery prekvapujúca. Došlo k bojkotu mestskej autobusovej dopravy, ktorý trval viac ako rok, a na ktorom sa zúčastnila väčšina čierneho obyvateľstva mesta (vtedy necelých 50 000 obyvateľov). Solidaritu s protestami preukázali aj čierni taxikári, ktorí po celý čas vozili čiernych pracujúcich do práce za symbolickú cenu niekoľkých centov.
4. júna 1956 rozhodol Federálny súd, že politika rasovej segregácie nie je konformná s ústavou USA. Zástupcovia mesta Montgomery podali okamžite odvolanie proti tomuto rozsudku, rasová diskriminácia bola v meste samotnom zosilnená. 13. novembra 1956 však Najvyšší súd prehlásil segregáciu v autobusoch mesta Montgomery za ilegálnu a protiústavnú.
Jedným z iniciátorov tohto bojkotu, známeho ako Montgomery Bus Boycott, bol vtedy ešte pomerne neznámy Martin Luther King, baptistický pastor. Tento protest viedol k zrušeniu segregácie v mestských autobusoch, najmä je však považovaný za zrod afroamerického hnutia za občianske práva (African-American civil rights movement) v USA.
Rosa a jej manžel po tomto proteste stratili zamestnanie a po mnohých hrozbách sa jej muž nervovo zrútil. Parksovci sa roku 1957 odsťahovali do Detroitu, zostali však aj tam aktívni v hnutí za občianske práva.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ How 'Communism' Brought Racial Equality To The South [online]. . Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rosa Parksová