Životné prostredie

Životné prostredie (odborne environment^[1]) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy^[2].

Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“^[3]

Termín začal používať Jakob Johann von Uexküll.

Zložky životného prostredia

Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti^[4].

Životné prostredie sa delí na nasledovné zložky:

neživé (anorganické) zložky
- voda (hydrosféra)
- pôda (pedosféra)
- ovzdušie (atmosféra)
- horninové podložie (litosféra)
živé (organické) zložky
- organizmy (biosféra, biocenóza)

Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá ekológia, prípadne environmentalistika.

Vzťah človeka k životnému prostrediu

Ľudská aktivita je významnou príčinou znečistenia ovzdušia

Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na vyhynutie veľkých pleistocenných cicavcov. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v neolite, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – poľnohospodárstvom. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – ekuména hlavne v dôsledku nedokonalej dopravy netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území Česka bolo územie na konci stredoveku viac odlesnené ako dnes.

K zásadnej zmene dochádza v čase priemyselnej revolúcie, kedy ľudia začali využívať mnoho rôznych prírodných zdrojov (uhlie, ropa), osídľovať dosiaľ neosídlené oblasti a znečisťovať prostredie cudzorodými látkami. To malo za následok vyhynutie mnohých živočíšnych aj rastlinných druhov a zdravotné problémy ľudí, žijúcich v najviac znečistených oblastiach (napr. české Mostecko v 80. rokoch 20. storočia).

S rozvojom vedy a techniky sa stáva stále obtiažnejšou úlohou predpoveď dôsledkov ľudských činností na životné prostredie. V súčasnosti napríklad prebiehajú debaty o podiele človeka na globálnych zmenách klímy.

V Los Angeles sú usporadúvané tzv. "toxické výlety".^[5]

Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere

Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na Zemi bolo výsledkom projektu Millennium Ecosystem Assessment („Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“)^[6], na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na biodiverzitu, dezertifikáciu, priemysel a pod. a súhrnná správa „Ekosystémy a ľudský blahobyt“. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie chudoby pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.^[7]

Referencie

↑ environment. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
↑ Zákon č. 17/1992 Zb. z 5. decembra 1991 o životnom prostredí v znení ďalších predpisov č. 127/1994 Z.z. , č. 287/1994 Z.z., č. 171/1998 Z.z., č. 211/2000 Z.z. [online]. zakonysr.sk, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online. Archivované 2009-04-26 z originálu.
↑ Význam slova Životní prostředí [online]. priroda.cz, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online.
↑ Životné prostredie, Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, 02.05.2008, rev. 2011-08-29, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
↑ VIDEO: Toxické výlety do znečištěných čtvrtí jsou atrakcí Los Angeles [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
↑ Millennium Ecosystem Assessment
↑ Miroslav Šuta: Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt Archivované 2008-01-18 na Wayback Machine, respekt.cz

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Životné prostredie

[1] vironment. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.

[2] Zákon č. 17/1992 Zb. z 5. decembra 1991 o životnom prostredí v znení ďalších predpisov č. 127/1994 Z.z. , č. 287/1994 Z.z., č. 171/1998 Z.z., č. 211/2000 Z.z. [online]. zakonysr.sk, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online. Archivované 2009-04-26 z originálu.

[3] Význam slova Životní prostředí [online]. priroda.cz, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online.

[4] Životné prostredie, Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, 02.05.2008, rev. 2011-08-29, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.

[5] VIDEO: Toxické výlety do znečištěných čtvrtí jsou atrakcí Los Angeles [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupné online.

[6] Millennium Ecosystem Assessment

[7] Miroslav Šuta: Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt Archivované 2008-01-18 na Wayback Machine, respekt.cz

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]