Berlínske metro
Berlínske metro (po nemecky Berliner U-Bahn) predstavuje chrbtovú kosť celej mestskej hromadnej dopravy v nemeckom hlavnom meste, Berlíne. Metro, ale aj električky a autobusy, prevádzkuje spoločnosť Berliner Verkehrsbetriebe (BVG). Sieť metra tvorí deväť liniek, pričom história niektorých z nich je dlhšia než 100 rokov. Prvé vlaky vyšli do berlínskeho podzemia v roku 1902.
V metre funguje dovedna 170 staníc, čo robí z berlínskeho metra deviatu najväčšiu sieť podľa počtu staníc na svete. Celková dĺžka siete je 151,7 km.[1] Pozostáva z deviatich liniek, ktoré sú označené ako U1 až U9. Ako symbol celého dopravného systému sa používa veľké biele písmeno U na modrom pozadí.
Sieť
[upraviť | upraviť zdroj]Značenie jednotlivých liniek metra v predvojnovom období pozostávalo z písmen. V prípade, že trasa mala vetvu, k písmenu sa pridávala aj rímska číslica. Tento systém sa používal až do 60. rokov na oboch stranách múru.
Po postavení múru, vo Východnom Berlíne ostala celá linka E a východná časť linky A. Táto zvláštnosť a fakt, že navigácia na iba dvoch linkách bola jednoduchá spôsobili, že postupne bolo značenie liniek na východe úplne zanechané.
Západný Berlín zanechal systém písmen v roku 1966 a vymenil ho značením pomocou číslic 1 až 9 – systém, ktorý je používaný dodnes. Najkratšia linka v sieti bola linka číslo 5, ktorá pozostávala iba z dvoch staníc (Deutsche Oper – Richard-Wagner-Platz). V roku 1970 bola uzavretá a nahradená predĺžením linky 7, ktorú otvorili o pár rokov neskôr. Táto skutočnosť uvoľnila číslo 5. Západoberlínsky dopravný podnik sa rozhodol rezervovať číslo 5, pre východoberlínsku linku E v prípade znovuzjednotenia Nemecka. Linka E bola jedinou linkou, ktorá sa v celej svojej dĺžke nachádzala na východoberlínskom území a tým pádom nebola zahrnutá do nového západného číslovania.
V roku 1984, sa spoločnosť BVG stala prevádzkovateľom západoberlínskej S-Bahn, ktorú dovtedy prevádzkovala východonemecká spoločnosť Deutsche Reichsbahn. BVG muselo do svojho systému číslovania zahrnúť aj linky S-Bahn. Linky S-Bahn preto dostali predponu „S“ a linky metra (U-Bahn) dostali predponu „U“, takže „linka 1“ sa stala „U1“ atď.
Linky
[upraviť | upraviť zdroj]# | úsek | otvorenie | dĺžka v km | počet staníc |
---|---|---|---|---|
U1 | Uhlandstraße – Warschauer Straße | 1902 | 8,81 | 13 |
U2 | Pankow – Ruhleben | 1902 | 20,39 | 29 |
U3 | Nollendorfplatz – Krumme Lanke | 1913 | 12,10 | 15 |
U4 | Nollendorfplatz – Innsbrucker Platz | 1910 | 2,86 | 5 |
U5 | Alexanderplatz – Hönow | 1930 | 18,35 | 20 |
U55 | Hauptbahnhof – Brandenburger Tor | 2009 | 1,47 | 3 |
U6 | Alt-Tegel – Alt-Mariendorf | 1923 | 19,88 | 29 |
U7 | Rathaus Spandau – Rudow | 1924 | 31,76 | 40 |
U8 | Wittenau – Hermannstraße | 1927 | 18,04 | 24 |
U9 | Rathaus Steglitz – Osloer Straße | 1961 | 12,52 | 18 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Timetables, Routes & Maps : The Berlin underground [online]. Berliner Verkehrsbetriebe, [cit. 2014-01-10]. Dostupné online. Archivované 2014-01-10 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlínske metro
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka
- Online mapa siete Archivované 2019-05-24 na Wayback Machine