Eustach III. z Boulogne
| Eustach III. z Boulogne | |
| gróf z Boulogne | |
| Eustach, Godefroy a Balduin počas audiencie u byzantského cisára Alexia I. | |
| Narodenie | okolo 1050 |
|---|---|
| Úmrtie | okolo 1125 Rumilly |
| Rodičia | Eustach II. Ida z Boulogne |
| Súrodenci | Godefroy z Bouillonu Balduin I. |
| Manželka | Mária Škótska |
| Deti | Matilda z Boulogne |
| Odkazy | |
| Commons | |
Eustach III. (*cca. 1050 – †1125, Rumilly) bol grófom z Boulogne, účastníkom bitky pri Hastingse a spolu so svojimi mladšími bratmi Godefreym a Balduinom aj účastníkom prvej križiackej výpravy. Po smrti jeho brata Balduina mu bol ponúknutý jeruzalemský trón, no počas jeho cesty do Svätej Zeme bol korunovaný jeho príbuzný Balduin Le Bourg. Preto stiahol sa do ústrania a zomrel ako mních v kláštore v Rumilly.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1087 nahradil svojho otca Eustacha II. ako gróf z Boulogne. V roku 1088 sa podieľal na rebélii proti Viliamovi II., kráľovi Anglicka. Eustach podporoval Róberta II. z Normandie.[1] Kým čakal na Róbertov príchod, bol so svojimi spolubojovníkmi obkľúčený v pevnosti Rochester, kde bol pre nedostatok zásob nútený vyjednávať.[2] Viliam II. väčšinu rebelov omilostil, takže sa Eustach mohol vrátiť do Normandie.[3] Spolu s Róbertom sa v roku 1091 zúčastnil aktu, pri ktorom Róbert uznal Viliama II. za právoplatného kráľa Anglicka.[4]
Po tom ako pápež Urban II. na koncile v Clermonte v roku 1095 vyhlásil prvú križiacku výpravu, vypravil sa aj Eustach spolu so svojimi rytiermi na východ. Hoci sa počas ťaženia nepreslávil tak ako jeho dvaja mladší bratia,[5] predsa bol aktívnym účastníkom viacerých bitiek. Zúčastnil sa obliehania Nikáje, pomáhal oslobodiť Bohemunda z Tarentu obľahnutého počas bitky pri Doryleu a bol jedným z veliteľov vojska počas dobýjania Antiochie. Po dobytí mesta tiež pomáhal utíšiť konflikt o vládu nad mestom, ktorý vznikol medzi Bohemundom a Raimondom z Toulouse.[6] Počas dobýjania Jeruzalema bol spolu so svojim bratom Godefreyom prítomný na obliehacej veži počas úspešného útoku na hradby. Neskôr velil jednej križiackej jednotke aj počas bitky pri Askalone.[6]
Kým jeho bratia zostali vo Svätej Zemi a zohrali kľúčovú rolu pri založení Jeruzalemského kráľovstva, Eustach sa vrátil domov do Európy. Po smrti Balduina mu bol ponúknutý jeruzalemský trón, čo po istom váhaní prijal, avšak cestou sa dozvedel, že medzitým bol korunovaný jeho príbuzný Balduin Le Bourg.[7] Eustach sa teda vrátil do Boulogne, založil clunyjský kláštor v Rumilly,[6] v ktorom aj zomrel ako mních niekedy okolo roku 1125.
Vlády nad grófstvom Boulogne sa po jeho smrti ujala jeho dcéra Matilda[8] spolu s jej manželom Štefanom III. z Blois, synom ďalšieho účastníka prvej križiackej výpravy Štefana II. z Blois.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BARLOW, Frank. William Rufus. Berkeley : University of California Press, 1983. (English Monarchs.) Ďalej len BARLOW, Frank, William Rufus. ISBN 9780520049369. S. 77.
- ↑ AIRD, William M.. Robert Curthose, Duke of Normandy (c. 1050-1134). New York : Boydell Press, 2011. ISBN 978-1-84383-660-5. S. 13.
- ↑ BARLOW, Frank, William Rufus, str. 90.
- ↑ BARLOW, Frank, William Rufus, str. 281.
- ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. 2. vyd. Praha : Mladá fronta, 1996. ISBN 80-204-0621-2. S. 22.
- ↑ a b c Heather J. Tanner. In his brother's shadow: the crusading career and reputation of Eustace III of Boulogne. In: The Crusades : other experiences, alternate perspectives : selected proceedings from the 32nd annual CEMERS Conference. Ed. Semaan, Khalil. Binghamton, New York : Global Academic Publishing, Center for Medieval and Renaissance Studies, 2003. ISBN 9781586842512. S. 85 – 86.
- ↑ MAYER, Hans Eberhard. The Succession to Baldwin II of Jerusalem: English Impact on the East. Dumbarton Oaks Papers (Washington D.C.: Dumbarton Oaks, Trustees for Harvard University), čís. 39, s. 139. ISSN 00707546.
- ↑ Lois Huneycutt. Becoming Anglo-Norman: The Women of the House of Wessex in the century after the Norman Conquest. In: Forgotten Queens in Medieval and Early Modern Europe: Political Agency, Myth-Making, and Patronage. Ed. Valerie Schutte, Estelle Paranque. London, New York : Routledge, Taylor and Francis Group, 2019. ISBN 978-1-138-08545-9. S. 28.