Preskočiť na obsah

Quick Reaction Alert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pohotovostný Eurofighter Typhoon 9. perute Britského kráľovského letectva zo základne RAF Coningsby sprevádza strategický bombardér Tupolev Tu-95 diaľkového letectva ruských vzdušných síl nad severným Atlantikom
Pohotovostný F-22 Raptor 90. stíhacej letky amerického letectva z Elmendorfovej základne vzdušných síl na Aljaške sprevádza ruský bombardér Tu-95

Quick Reaction Alert (QRA; doslova: Pohotovosť k rýchlej reakcii) je nepretržitá 24-hodinová pohotovosť nadzvukových stíhacích lietadiel a príslušného personálu pripravených na zásah proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru krajín NATO. Pohotovosť k rýchlej reakcii udržujú aj krajiny, ktoré nie sú členmi NATO. Nie všetky štáty ale môžu mať kvôli finančným dôvodom stíhacie lietadlá v pohotovosti 24 hodín denne.

Fungovanie QRA v Európe

[upraviť | upraviť zdroj]

V európskych členských krajinách NATO a Turecku je QRA základným článkom ochrany vzdušného priestoru v rámci Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATO Integrated Air and Missile Defence System, NATINAMDS), ktorý je pod kontrolou Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl (Allied Air Command, AIRCOM) so sídlom na leteckej základni Ramstein v Nemecku. V prípade neštandardnej situácie vo vzdušnom priestore, keď sa napríklad civilné lietadlo prestane hlásiť alebo bez hlásenia zmení stanovený kurz, alebo naďalej pokračuje v lete na pôvodnom kurze smerom k štátnej hranici, resp. hranici riadeného vzdušného priestoru nejakej krajiny až ju prekoná bez povinného hlásenia, začne oblastné stredisko riadenia vzdušného priestoru riešiť vzniknutú situáciu. Keď opakované pokusy o nadviazanie spojenia s lietadlom v súlade s leteckými predpismi zlyhajú, lietadlo sa stáva narušiteľom vzdušného priestoru. Následne je o situácii informované najbližšie stredisko riadenia a upovedomovania vzdušných síl, pričom automatizovaný systém túto informáciu prenesie do jedného zo Spoločných operačných stredísk letectva (Combined Air Operations Centre, CAOC) v Uedeme v Nemecku alebo Torrejóne v Španielsku.

V CAOC Uedem a Torrejón majú dôstojníci prehľad o vzdušnej situácii nad európskymi krajinami NATO a Tureckom. V CAOC Uedem sa zameriavajú na priestor severne od Álp, zatiaľ čo CAOC Torrejón zodpovedá za oblasť južne od Álp. V oboch CAOC majú okrem vzdušnej situácie aj prehľad o dostupnosti jednotlivých QRA, ktoré je možné použiť. O nasadení dostupnej QRA následne môže rozhodnúť starší dôstojník pohotovostnej zmeny CAOC. V prípade nasadenia vydá pohotovostným lietadlám pokyn k okamžitému vzletu tzv. Alpha Scramble s cieľom identifikovať sporný cieľ. Najčastejším dôvodom týchto ostrých vzletov býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky.

Činnosť lietadiel QRA sa delí na tri typy zásahov:[1]

  • Alpha Scramble – „ostrý“ vzlet k neznámemu lietadlu, resp. k lietadlu bez spojenia
  • Tango Scramble – cvičný vzlet
  • Romeo Scramble – cvičný vzlet pre vykonanie previerky pohotovostného systému protivzdušnej obrany
Pohotovostná dvojica stíhačiek F-16 Fighting Falcon Holandského kráľovského letectva v rámci misie NATO Baltic Air Policing

Alpha Scramble predstavuje vzlet do pätnástich minút, pričom vycvičený personál zvláda tieto situácie aj pred limitom. Práve pre precvičenie týchto postupov nielen vo vzduchu, ale aj na zemi u zmien riadenia letovej prevádzky a obslužného personálu slúžia cvičné vzlety Tango a Romeo Scramble.[1] Pri týchto cvičných vzletoch musí letový personál preukázať svoju pripravenosť. Postupy sú rovnaké ako u Alpha Scramble s tým, že neplnia úlohy v rámci NATINAMDS a spravidla sú vyhlasované jeden alebo dvakrát denne.[1]

Pilot QRA na základni RAF Leuchars

Lietadlá QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru. Prípady narušenia vzdušného priestoru krajín NATO vojenskými lietadlami sa zintenzívnili hlavne po roku 2007, kedy ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety.[2] Ide hlavne o lety smerom k severnému pólu, Atlantickému a Tichému oceánu, pri ktorých sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia krajín NATO, vrátane prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[3] Podobné situácie sa často vyskytujú aj nad Severným, Baltským a Čiernym morom.[4][5][6] Tieto narušenia a nebezpečné priblíženia k vzdušnému priestoru vojenskými lietadlami nie sú vždy úmyselné, ale týmto spôsobom, sa môžu preverovať aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. Nielen ruské vojenské lietadlá narušujú alebo sa nebezpečne približujú k vzdušnému priestoru krajín NATO, ale podobné prípady sa často vyskytujú aj voči Rusku alebo Číne zo strany NATO.[7][8]

Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré sa má zneužiť ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako Renegade, čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu.[1]

Pokiaľ je medzi susednými krajinami NATO podpísaná príslušná dohoda, napr. aká je aj medzi Českom a Slovenskom, môžu lietadlá QRA za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu.[1]

Základne QRA v európskych krajinách NATO a Turecku

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem nižšie uvedených základní je v prípade výnimočného stavu alebo ohrozenia daného regiónu možné využiť aj ďalšie letiská, resp. letecké základne k dočasnému nasadeniu pohotovostných lietadiel QRA.

Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko nedisponujú stíhacími lietadlami, a tak sú ochranou vzdušného priestoru nad týmito krajinami poverené talianske a grécke vzdušné sily.[9] Od marca 2024 je v Albánsku k dispozícii na účely QRA aj obnovená základňa Kuçovë.[10]

Belgicko

[upraviť | upraviť zdroj]
F-16 Fighting Falcon belgických vzdušných síl počas letovej ukážky

Belgické vzdušné sily a Holandské kráľovské letectvo od polovice roka 2017 spolupracujú pri ochrane vzdušného priestoru nad všetkými troma krajinami Beneluxu.[11][12] Dovtedy si Belgicko a Holandsko zabezpečovali svoj vzdušný priestor samostatne, pričom Belgicko zodpovedá aj za bezpečnosť vzdušného priestoru nad Luxemburskom. Belgické vzdušné sily majú pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne, kde sú dislokované stíhačky F-16.[13]

Bulharsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky MiG-29 na základni Krumovo.[14] V rámci misie Enhanced Air Policing sa tu od ruskej anexie Krymu v roku 2014 striedajú aj stíhačky z rôznych krajín NATO s cieľom posilniť protivzdušnú obranu tejto oblasti.[15][16][17]

Cyprus

[upraviť | upraviť zdroj]

Na ostrove Cyprus má Britské kráľovské letectvo pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter Typhoon na základni RAF Akrotiri, ktorá patrí pod Suverénne základňové územia Akrotiri a Dekeleia.[18]

Česko

[upraviť | upraviť zdroj]
JAS 39 Gripen 211. taktickej letky Vzdušných síl Armády Českej republiky zo základne Čáslav

Vzdušné sily Armády Českej republiky spolupracujú od februára 2017 so Vzdušnými silami Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri ochrane vzdušného priestoru nad Českom a Slovenskom. Pre účely QRA majú v pohotovosti štyri stíhačky JAS 39 Gripen 211. taktickej letky na leteckej základni v Čáslavi. Základňa Pardubice slúži ako záložná.[19][20][21]

Dánsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Dánske kráľovské letectvo vykonáva úlohy QRA zo základne Skrydstrup, kde má dislokované dve letky stíhačiek F-16, ktoré postupne nahrádzajú F-35. Vo výnimočných prípadoch môžu byť stíhačky F-16 a F-35 nasadené na QRA aj na letisku Bornholm.[22][23]

Fínsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Fínske vzdušné sily využívajú na úlohy QRA primárne základne Kuopio a Rovaniemi, kde majú v pohotovosti stíhačky F/A-18 Hornet, ktoré môžu na tieto účely nasadiť aj z civilných letísk alebo iných dočasných základní.[24][25][26]

Francúzsko

[upraviť | upraviť zdroj]
Rafale patriaci Stíhaciemu pluku 2/30 Normandie-Niémen Francúzskych vzdušných a vesmírnych síl zo základne Mont-de-Marsan

Francúzske vzdušné a vesmírne sily zabezpečujú QRA z viacerých leteckých základní v metropolitnom Francúzsku, kde sú dislokované stíhačky Rafale a Mirage 2000.[27][28][29]

Grécko

[upraviť | upraviť zdroj]
F-16 Fighting Falcon gréckych vzdušných síl počas letovej ukážky

Grécke vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní v Grécku a na gréckych ostrovoch, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16, Mirage 2000 a Rafale.[30][31] Grécko zabezpečuje spolu s Talianskom aj ochranu vzdušného priestoru nad Albánskom, Čiernou Horou a Severným Macedónskom, ktoré nedisponujú stíhacími lietadlami.[32][9]

Holandsko

[upraviť | upraviť zdroj]
F-35 Lightning II Holandského kráľovského letectva na základni Leeuwarden

Holandské kráľovské letectvo spolupracuje od polovice roka 2017 s belgickými vzdušnými silami pri ochrane vzdušného priestoru nad všetkými troma krajinami Beneluxu.[11] Dovtedy si Holandsko a Belgicko zabezpečovali svoj vzdušný priestor samostatne, pričom Belgicko zodpovedá aj za bezpečnosť vzdušného priestoru nad Luxemburskom. Holandské kráľovské letectvo má pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne, kde sú dislokované stíhačky F-35.[33][34]

Chorvátsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Chorvátske vojenské letectvo má pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Rafale a MiG-21 na letisku Franja Tuđmana v Záhrebe a letisku v Pule.[35][36]

Island

[upraviť | upraviť zdroj]
Stíhačky F-15 Eagle Vzdušných síl USA počas hliadkového letu nad Islandom v rámci misie Icelandic Air Policing

Island nedisponuje vzdušnými silami, a tak sú od mája 2008 na medzinárodnom letisku v Keflavíku nasadzované v nepravidelných intervaloch pre účely QRA stíhačky z rôznych krajín NATO v rámci misie Icelandic Air Policing. Na rozdiel od misie Baltic Air Policing nie sú pohotovostné lietadlá na Islande nepretržite, ale len keď si ich prítomnosť Island vyžiada.[37]

Litva, Lotyšsko, Estónsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri ochrane vzdušného priestoru nad pobaltskými krajinami sa v rámci misie Baltic Air Policing v pravidelných intervaloch striedajú rôzne krajiny NATO. Pre účely QRA je v Litve určená letecká základňa Šiauliai, Lielvārde v Lotyšsku a Ämari v Estónsku.[38][39]

Maďarsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky JAS 39 Gripen Taktickej letky „Puma“ na leteckej základni Kecskemét.[40][41] Maďarsko spolu s Talianskom zabezpečujú aj ochranu vzdušného priestoru nad Slovinskom, ktoré nedisponuje stíhacími lietadlami.[9] Od 12. júna 2023 sa maďarské vzdušné sily oficiálne pripojili aj k dočasnej ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom, kým Vzdušné sily OS SR získajú nové stíhačky F-16. V prípade potreby má maďarské letectvo k dispozícii aj základňu Malacky na Slovensku.[42]

Nemecko

[upraviť | upraviť zdroj]
Eurofighter EF 2000 v službách Luftwaffe zo základne v Neuburgu

Luftwaffe má pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter EF 2000 na základniach Neuburg a Wittmundhafen s tým, že eskadra dislokovaná v Neuburgu sa zameriava na južnú časť Nemecka a eskadra na základni Wittmundhafen na severnú časť. Úlohy QRA môžu vykonávať aj eskadry dislokované na základniach Nörvenich a Laage. Ak je to nevyhnutné, môžu podľa dohody nemeckí stíhači QRA zasahovať aj vo vzdušnom priestore Poľska.[43][44][45]

Nórsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Nórske kráľovské letectvo má pre úlohy QRA k dispozícii tri letecké základne so stíhačkami F-35.[47][48][49]

Poľsko

[upraviť | upraviť zdroj]
F-16 Fighting Falcon Vzdušných síl Poľskej republiky počas letu nad Poľskom

Vzdušné sily Poľskej republiky vykonávajú úlohy QRA zo štyroch základní, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16, MiG-29 a FA-50. Ak je to nevyhnutné, môžu podľa dohody poľskí stíhači QRA zasahovať aj vo vzdušnom priestore Nemecka. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 je protivzdušná obrana Poľska posilnená prítomnosťou lietadiel z iných krajín NATO. Poľské vzdušné sily boli tiež dočasne poverené ochranou vzdušného priestoru nad Slovenskom, kým slovenské vzdušné sily získajú nové stíhacie lietadlá F-16. Tieto úlohy vykonávajú lietadlami F-16 primárne zo základne Łask, ale v prípade potreby majú k dispozícii aj základňu Malacky na Slovensku.[50][51][45][52][53][54]

Portugalsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Portugalské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky F-16 na základni Monte Real.[55][56]

Rumunsko

[upraviť | upraviť zdroj]
F-16 Fighting Falcon rumunských vzdušných síl pristáva na základni Borcea

Rumunské vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z troch základní, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16.[57] V rámci misie Enhanced Air Policing sa na základni Mihaila Kogălniceana striedajú od ruskej anexie Krymu v roku 2014 aj stíhačky z rôznych krajín NATO s cieľom posilniť protivzdušnú obranu tejto oblasti. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 je ochrana vzdušného priestoru Rumunska ešte viacej posilnená prítomnosťou ďalších lietadiel štátov NATO.[58][17][59][60]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]
Vzlet MiGu-29 Vzdušných síl OS SR zo základne Sliač

Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky spolupracujú od februára 2017 so Vzdušnými silami Armády Českej republiky pri ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. Od 1. septembra 2022 slovenskú QRA dočasne zabezpečujú Vzdušné sily Poľskej republiky a Vzdušné sily Armády Českej republiky, kým slovenské vzdušné sily získajú nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily vykonávajú tieto úlohy lietadlami F-16 primárne zo základne Łask. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39 Gripen zo základne Čáslav.[61][62][63][52][54][53] Od 12. júna 2023 sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj maďarské vzdušné sily s lietadlami JAS 39 Gripen na základni Kecskemét.[42] Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky.

Spojené kráľovstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Britské kráľovské letectvo má pre úlohy QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter Typhoon na základniach RAF Coningsby a Lossiemouth s tým, že perute dislokované v Coningsby sa zameriavajú na južnú časť vzdušného priestoru nad Spojeným kráľovstvom a perute na základni Lossiemouth na severnú časť.[64][65] Ak je to nevyhnutné, môžu podľa dohody britskí stíhači QRA vletieť aj do vzdušného priestoru neutrálneho Írska, ktoré nedisponuje stíhacími lietadlami, hoci ich nákup zvažuje. Dôvodom sú časté lety ruských lietadiel v blízkosti írskeho vzdušného priestoru.[66]

Španielsko

[upraviť | upraviť zdroj]
EF-18 Hornet španielskych vzdušných síl počas letovej ukážky

Španielske vzdušné a vesmírne sily vykonávajú úlohy QRA zo základní na Pyrenejskom polostrove a na Kanárskych ostrovoch, kde majú dislokované stíhačky EF-18 Hornet a Eurofighter EF 2000.[67][68]

Švédsko

[upraviť | upraviť zdroj]
JAS 39 Gripen v službách švédskych vzdušných síl

Švédske vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní rozmiestnených po Švédsku, kde majú dislokované stíhačky JAS 39 Gripen. Vo výnimočných prípadoch sa môžu na tieto účely využiť aj iné letiská a tiež provizórne vzletové a pristávacie dráhy, ktoré vznikli z vopred určených úsekov švédskej cestnej siete.[69][70]

Taliansko

[upraviť | upraviť zdroj]
Eurofighter F-2000A talianskych vzdušných síl

Talianske vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA zo základní na Apeninskom polostrove a ostrove Sicília, kde majú dislokované stíhačky Eurofighter F-2000A a F-35.[71][72] Taliansko spolu s Maďarskom zabezpečujú aj ochranu vzdušného priestoru nad Slovinskom, ktoré nedisponuje stíhacími lietadlami.[9] Z rovnakého dôvodu sú talianske a grécke vzdušné sily poverené ochranou vzdušného priestoru nad Čiernou Horou, Albánskom a Severným Macedónskom.[9]

Turecko

[upraviť | upraviť zdroj]
F-16 Fighting Falcon tureckých vzdušných síl vzlieta zo základne Konya

Turecké vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní rozmiestnených po Turecku, kde majú dislokované stíhačky F-16.[73][74][75]

Základne QRA v ďalších európskych krajinách

[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúsko

[upraviť | upraviť zdroj]
Eurofighter EF 2000 rakúskych vzdušných síl vzlieta zo základne Zeltweg

Rakúske vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA primárne zo základne Zeltweg, kde majú v pohotovosti tri stíhačky Eurofighter EF 2000. Základňa Hörsching pri Linzi slúži ako záložná.[76][77]

Srbsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské letectvo a protivzdušná obrana Ozbrojených síl Srbska má pre úlohy QRA v pohotovosti MiGy-29 na základni Batajnica neďaleko Belehradu.[78][79]

Letecká základňa Batajnica: MiG-29

Švajčiarsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarske vzdušné sily používajú na účely QRA primárne základňu Payerne, kde majú v pohotovosti dve stíhačky F/A-18 Hornet. Niekoľko týždňov v roku sa úlohy QRA vykonávajú aj zo základní Emmen a Meiringen. Letiská Zürich, Ženeva a Sion slúžia ako záložné. Švajčiarsko tiež zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru nad neutrálnym Lichtenštajnskom, ktoré nedisponuje armádou.[80][81][82][83]

Lokalizácia základní QRA v Európe a Turecku

[upraviť | upraviť zdroj]

Fungovanie QRA v Spojených štátoch a Kanade

[upraviť | upraviť zdroj]
Regióny a sektory NORAD-u

Na území Spojených štátov a Kanady je QRA pod kontrolou Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany (North American Aerospace Defense Command, NORAD), čo je kombinovaná organizácia oboch krajín. Veliteľstvo NORAD-u a zároveň Severného veliteľstva Spojených štátov (United States Northern Command, USNORTHCOM) sa nachádza na Petersonovej leteckej základni neďaleko Colorado Springs. Princíp fungovania QRA je podobný tomu v európskych krajinách NATO a Turecku. NORAD sa administratívne delí na tri regióny:[84]

Základne QRA v Spojených štátoch a Kanade

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem nižšie uvedených základní je v prípade výnimočného stavu alebo ohrozenia daného regiónu možné využiť aj ďalšie letiská, resp. letecké základne k dočasnému nasadeniu pohotovostných lietadiel QRA.

Aljašský NORAD región

[upraviť | upraviť zdroj]
F-22 Raptor Vzdušných síl USA z Elmendorfovej základne počas letu nad Aljaškou

Kanadský NORAD región

[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojica lietadiel CF-18 Hornet Kanadského kráľovského letectva zo základne CFB Cold Lake počas letu

Západný sektor Kanady

[upraviť | upraviť zdroj]

Východný sektor Kanady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CFB Bagotville: CF-18 Hornet
  • FOL Goose Bay: CF-18 Hornet (oddiel pre účely QRA zo základne CFB Bagotville)
  • CFB Gander: CF-18 Hornet (oddiel pre účely QRA zo základne CFB Bagotville)
  • CFB Greenwood: CF-18 Hornet (oddiel pre účely QRA zo základne CFB Bagotville)
  • CFB Trenton: CF-18 Hornet (oddiel pre účely QRA zo základne CFB Bagotville)
  • FOL Iqaluit: CF-18 Hornet (oddiel pre účely QRA zo základne CFB Bagotville)

NORAD región kontinentálnych Spojených štátov

[upraviť | upraviť zdroj]
F-15 Eagle 123. stíhacej letky Národnej leteckej gardy štátu Oregon vzlieta zo základne Portland
Dvojica stíhačiek F-16 Fighting Falcon 176. stíhacej letky Národnej leteckej gardy štátu Wisconsin
F-22 Raptor 149. stíhacej letky Národnej leteckej gardy štátu Virgínia

Západný sektor protivzdušnej obrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Východný sektor protivzdušnej obrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia základní QRA v Kanade

[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia základní QRA na území kontinentálnych Spojených štátov

[upraviť | upraviť zdroj]

Fungovanie QRA v Austrálii

[upraviť | upraviť zdroj]
F/A-18 Super Hornet patriaci do zostavy 1. perute RAAF

V Austrálii zabezpečuje QRA Austrálske kráľovské letectvo (Royal Australian Air Force, RAAF), ktoré má na tieto účely k dispozícii stíhačky F-35 Lightning II a F/A-18 Super Hornet. Veliteľstvo RAAF sa nachádza v Canberre. Princíp fungovania QRA je podobný tomu v európskych krajinách NATO a Turecku.[85][86]

Základne QRA v Austrálii

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem nižšie uvedených základní je v prípade výnimočného stavu alebo ohrozenia daného regiónu možné využiť aj ďalšie letiská, resp. letecké základne k dočasnému nasadeniu pohotovostných lietadiel QRA.

Lokalizácia základní QRA v Austrálii

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e KOSECOVÁ, Janka. Ochrana vzdušného prostoru České republiky – Air Policing a mise Severoatlantické aliance Baltic Air Policing [online]. doctrine.vavyskov.cz, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  2. ↑ Russia restarts Cold War patrols [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  3. ↑ BBC Sport (International version) [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  4. ↑ TASR. Belgické stíhačky identifikovali dva ruské bombardéry nad Severným morom. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-01-15. Dostupné online [cit. 2018-04-12]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ Italian NATO detachment conducts first alert scramble in Baltics [online]. ac.nato.int, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online. Archivované 2018-04-13 z originálu.
  6. ↑ Russian Tu-22 bomber scares NATO air defenses flying at supersonic speed over the Baltic Sea for the first time [online]. theaviationist.com, 2015-03-24, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  7. ↑ Russian fighter intercepts U.S. bomber over Baltic Sea [online]. reuters.com, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  8. ↑ Chinese jets intercept U.S. surveillance plane: U.S. officials [online]. reuters.com, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d e AIR POLICING OVER THE WESTERN BALKANS [online]. ac.nato.int, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2020-12-04 z originálu.
  10. ↑ Albánsko opätovne otvorilo leteckú základňu Kuçovë zo sovietskej éry, tentokrát pre NATO. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-03-04. Dostupné online [cit. 2024-03-04].
  11. ↑ a b AIR POLICING OVER BENELUX [online]. ac.nato.int, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2020-12-04 z originálu.
  12. ↑ Onze missie in de Benelux [online]. mil.be, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  13. ↑ Belgium Air Component [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  14. ↑ 3-та авиационна база [online]. grafportal.org, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2022-02-14 z originálu.
  15. ↑ Air Force - Missions and tasks [online]. mod.bg, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  16. ↑ Bulgaria Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  17. ↑ a b ENHANCED AIR POLICING [online]. ac.nato.int, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2020-12-04 z originálu.
  18. ↑ RAF Akrotiri [online]. raf.mod.uk, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
  19. ↑ Velitelství Vzdušných sil AČR [online]. acr.army.cz, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  20. ↑ 211. taktická letka [online]. afbcaslav.army.cz, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  21. ↑ Czech Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  22. ↑ The Royal Danish Air Force [online]. forsvaret.dk, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  23. ↑ Denmark - Defence Forces [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  24. ↑ Air Force is the backbone of Finland's air defence [online]. ilmavoimat.fi, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
  25. ↑ Surveillance and protection of Finland's territorial integrity [online]. ilmavoimat.fi, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
  26. ↑ Finland - Defence Forces [online]. scramble.nl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  27. ↑ LES MISSIONS DE L'ARMÉE DE L'AIR ET DE L'ESPACE [online]. air.defense.gouv.fr, Jeudi 26 Août 2021 - 11:55, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online. Archivované 2023-02-16 z originálu.
  28. ↑ Armée de l'Air [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  29. ↑ Aéronautique Navale [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  30. ↑ Hellenic Air Force Mission [online]. haf.gr, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  31. ↑ Hellenic Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  32. ↑ MICHALOPOULOS, Sarantis. Greece will police North Macedonia’s airspace following historic visit [online]. euractiv.com, 2019-04-02, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
  33. ↑ Air Operations Control Station Nieuw Milligen [online]. english.defensie.nl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  34. ↑ Royal Netherlands Air Force/Navy [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  35. ↑ 191. eskadrila lovačkih aviona [online]. vojnipilot.hr, 2019-12-09, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  36. ↑ Croatia Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  37. ↑ ICELANDIC AIR POLICING [online]. ac.nato.int, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2023-04-06 z originálu.
  38. ↑ BALTIC AIR POLICING [online]. ac.nato.int, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2023-04-06 z originálu.
  39. ↑ Latvia will take over NATO Baltic Air Policing Mission [online]. mod.gov.lv, [cit. 2024-02-08]. Dostupné online.
  40. ↑ MH 59. Szentgyörgyi Dezső Repülőbázis [online]. honvedelem.hu, 2020-07-31, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2022-02-14 z originálu.
  41. ↑ Hungarian Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  42. ↑ a b Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-06-12, [cit. 2023-06-17]. Dostupné online.
  43. ↑ Alarmrotten der Luftwaffe steigen regelmäßig auf [online]. bundeswehr.de, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-21 z originálu.
  44. ↑ German Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  45. ↑ a b Germany, Poland agree to defend each other's airspace [online]. janes.com, 13 May 2021, [cit. 2022-02-15]. Dostupné online.
  46. ↑ a b Aus zwei mach eins. Laage und Wittmund fliegen ab sofort gemeinsam. [online]. bundeswehr.de, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  47. ↑ The Royal Norwegian Air Force [online]. forsvaret.no, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  48. ↑ F-35 takes over QRA mission from F-16 [online]. forsvaret.no, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
  49. ↑ Norway - Defence Forces [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  50. ↑ Siły Powietrzne [online]. wojsko-polskie.pl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  51. ↑ Polish Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  52. ↑ a b Reuters Staff. Poland may guard Slovakia's air space when it grounds MiG-29 jets -ministers [online]. reuters.com, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
  53. ↑ a b Polish-Slovak cooperation strengthens security in the region [online]. gov.pl, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
  54. ↑ a b Odhodlanie Poľska chrániť vzdušný priestor SR predstavuje nový rozmer poľsko-slovenskej spolupráce [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
  55. ↑ Força Aérea Portuguesa [online]. emfa.pt, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  56. ↑ Portuguese Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  57. ↑ Forțele Aeriene Române [online]. roaf.ro, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2022-02-07 z originálu.
  58. ↑ Romanian Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  59. ↑ AIR POLICING HISTORY IN ROMANIA [online]. ac.nato.int, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2023-02-10 z originálu.
  60. ↑ ALLIED AERIAL DEMONSTRATION IN ROMANIA AS ROYAL AIR FORCE SUPPORT AIR POLICING IN COUNTRY [online]. ac.nato.int, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. Archivované 2022-05-18 z originálu.
  61. ↑ Hlavné úlohy [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online. Archivované 2020-02-20 z originálu.
  62. ↑ Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS [online]. mod.gov.sk, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  63. ↑ Slovak Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  64. ↑ Quick reaction alert [online]. raf.mod.uk, [cit. 2020-01-30]. Dostupné online.
  65. ↑ Royal Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  66. ↑ GROHMANN, Jan. Irsko zvažuje nákup víceúčelových stíhaček [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online.
  67. ↑ Control del espacio aéreo [online]. ejercitodelaire.defensa.gob.es, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  68. ↑ Spain - Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  69. ↑ The Air Force [online]. forsvarsmakten.se, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  70. ↑ Sweden - Defence Forces [online]. scramble.nl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  71. ↑ Missione [online]. aeronautica.difesa.it, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  72. ↑ Italy - Aeronautica Militare [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  73. ↑ HvkkEN - MODERN TURKİSH AİR FORCE [online]. hvkk.tsk.tr, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2022-02-14 z originálu.
  74. ↑ F-16 Units - Turkish Air Force [online]. f-16.net, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  75. ↑ Turkish Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
  76. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Überwachungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online. Archivované 2022-02-14 z originálu.
  77. ↑ Austria [online]. scramble.nl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  78. ↑ 204th Air Force Brigade [online]. vs.rs, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  79. ↑ Serbian Air Force and Air Defence [online]. scramble.nl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  80. ↑ Swiss Air Force [online]. vtg.admin.ch, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2022-01-26 z originálu.
  81. ↑ Swiss Air Force finally on call around the clock [online]. swissinfo.ch, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online.
  82. ↑ Luftpolizeidienst in der Schweiz jetzt rund um die Uhr [online]. flugrevue.de, 2020-12-30, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  83. ↑ Switzerland - Schweizer Luftwaffe [online]. scramble.nl, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  84. ↑ About NORAD [online]. norad.mil, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  85. ↑ LAIRD, Robbin. QRA and Australia [online]. defense.info, 2018-05-26, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.
  86. ↑ Royal Australian Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Quick_Reaction_Alert&oldid=7942755“