Varšava
| Varšava | |||
| Hlavné mesto Poľskej republiky
| |||
|
|||
| Oficiálny názov: Warszawa | |||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Vojvodstvo | Mazovské | ||
| Gmina | Warszawa | ||
| Súradnice | 52°13′56″S 21°00′30″V / 52,23222°S 21,00833°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 121 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 78 m n. m. | ||
| Rozloha | 517,24 km² (51 724 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 777 972 (31.12.2018) | ||
| Hustota | 3 437 obyv./km² | ||
| Primátor | Rafał Trzaskowski (PO) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 00-xxx až 04-xxx | ||
| Telefónna predvoľba | +48 22 | ||
| EČV | WA, WB, WD, WE, WF, WH, WI, WJ, WK, WN, WT, WU, WW, WX, WY | ||
|
Poloha mesta v rámci Poľska
| |||
| Wikimedia Commons: Warszawa | |||
| Webová stránka: http://www.um.warszawa.pl | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Varšava (poľ. Warszawa, nem. Warschau, angl. Warsaw) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2019 malo 1 777 972 obyvateľov[1], s okolitou aglomeráciou 3 050 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.
Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltského mora
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska. V roku 1526 bola Varšava pričlenená k Poľskému kráľovstvu.[2] Po dobytí Poľska v októbri 1939 sa stala súčasťou Generálneho gouvernementu. Sovietske vojská v auguste 1944 po úspešnej operácii Bagration došli až na predmestie Praga a v meste vypuklo Varšavské povstanie. Povstanie bolo potlačené a Varšava zrovnaná so zemou.
Názov Warszawa vznikol vraj podľa istého rybára s menom Wars a jeho ženy Sawy.
Samosprávne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci Varšava bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a rekonštrukcia v 50. rokoch rozšírila mnoho ulíc, mesto v súčasnosti zápasí s dopravnými ťažkosťami. Verejná doprava je zabezpečená autobusmi, električkami a metrom.
Vo Varšave je v prevádzke systém výmenných bicyklov nazvaný Veturilo.
Vzdelávanie
[upraviť | upraviť zdroj]Varšava patrí medzi najdôležitejšie vzdelávacie strediská v Poľsku. Je domovom štyroch dôležitých univerzít a viac ako 62 menších škôl vyššieho vzdelania. Medzi najdôležitejšie patrí Varšavská univerzita, Varšavská polytechnika, Varšavská ekonomická univerzita, Varšavská poľnohospodárska univerzita a iné.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1833 do druhej svetovej vojny bolo kultúrnym centrom Divadelné námestie.
Turistické atrakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci je Varšava pomerne nové mesto, má mnoho turistických atrakcií. Podobne ako štvrť Staré Mesto, dôsledne zrekonštruované po druhej svetovej vojne, každá mestská časť má čo ponúknuť. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Starého Mesta patrí kráľovský palác, Žigmundov stĺp a barbakán.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- V Spojených štátoch amerických je desať miest, ktoré majú názov Warsaw
- Existuje dánska heavy metalová skupina s názvom Red Warszawa
- Jedna zo skladieb Davida Bowieho na albume Low sa volá Warszawa
- Jedna zo skladieb speváka menom Joy Divison na albume Substance sa volá Warsaw. Samotná skupina sa predtým tiež volala Warsa
Vývoj počtu obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
|
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Astana, Kazachstan, 2002
Berlín, Nemecko, 1991
Budapešť, Maďarsko, 2005
Groznyj, Rusko, 1997
Haag, Holandsko 1991
Hamamatsu, Japonsko, 1990
Hanoj, Vietnam, 2000
Charbin, Čína, 1993
Chicago, USA,1995
Istanbul, Turecko, 1991
Kyjev, Ukrajina, 1994
Oslo, Nórsko, 2006
Riga, Lotyšsko, 2002
Rio de Janeiro, Brazília, 1997
Saint-Étienne, Francúzsko, 1995
Soul, Kórejská republika, 1996
Tchaj-pej, Taiwan, 1995
Tel Aviv, Izrael, 1992
Toronto, Kanada, 1990
Viedeň, Rakúsko, 2001
Vilnius, Litva 1998
Partnerské mestá bez zmluvného zastúpenia
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Varšavský kráľovský palác
-
Staré Mesto
-
Staré Mesto
-
Staré Mesto
-
Palác
-
Palác
-
Kostol
-
Kostol
-
Pilsudského palác
-
Fontány
-
Centrum mesta
-
Národný štadión
Panoráma mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Główny Urząd Statystyczny. Baza Demografia. Ludność. Stan na 1.01.2019. [1] Archivované 2018-12-26 na Wayback Machine
- ↑ Warszawa turegion.pl.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Varšava