Tonari no totoro

Môj sused Totoro
Originálny názov	Tonari no Totoro
Žáner	animovaný
Dĺžka	86 minút minút
Štát	Japonsko
Pôvodný jazyk	japonský
Rok	1988
Dátum uvedenia	16. apríl 1988
Spoločnosť	Tokuma Shoten
Filmový štáb
Réžia	Hajao Mijazaki
Scenár	Hajao Mijazaki
Hudba	Džó Hisaiši
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD
Filmový portál

Cosplay Totora z roku 2013

Tonari no Totoro (japonsky: となりのトトロ preklad: Môj sused Totoro) je japonský animovaný fantasy film z roku 1988, napísaný a režírovaný Hajaom Mijazakim a animovaný Štúdiom Ghibli pre Tokuma Shoten Publishing. Je to príbeh dvoch dcér vysokoškolského profesora (Satsuki a Mei) a ich dobrodružstvá s priateľským lesným duchom (Totoro) v povojnovom vidieckom Japonsku. Vo filme, ktorý vyhral Animage Anime GrandcPrix a mnohé iné ocenenia, hrajú Noriko Hidaka, Chika Sakamoto a Hitoši Takagi. Postava Totora sa neskôr objavila ako cameo v iných filmoch a videohrách Štúdia Ghibli a taktiež slúži ako maskot štúdia. Môj sused Totoro si získal publikum okolo celého sveta roky po jeho vydaní. Film a jeho hlavná postava Totoro sa stali kultúrnymi ikonami.

Dej

V roku 1958 v Japonsku sa univerzitný profesor Tatsuo Kusakabe a jeho dve dcéry, Satsuki a Mei, presťahujú do starého domu na vidieku, aby boli bližšie pri nemocnici, v ktorej sa mama dievčat, Yasuko, zotavuje z dlhotrvajúcej choroby. V dome bývajú maličké tvory, susuwatari – malí, čierni prachoví domoví duchovia, ktorí sú viditeľní, len keď sa pohybujú zo svetlejších do tmavších miest. Keď sa dievčatá uspokoja s bývaním v ich novom dome, sadzoví duchovia sa presunú, aby si našli nový prázdny dom.

Jedného dňa nájde Mei dvoch malých duchov, ktorí ju zavedú do dutiny veľkého gáfrovníka. Skamaráti sa s väčším duchom, ktorého nazve Totoro, kvôli zvukom, ktoré vydáva. Zaspí na jeho bruchu, no keď ju nájde Satsuki, tak leží na zemi. Mei sa nepodarí zaviesť Satsuke alebo jej otca k Totorovmu stromu, aj keď to skúša niekoľkokrát. Tatsu ju ukľudní, že Totoro sa objaví vtedy, keď on sám bude chcieť.

Jednu dažďovú noc čakajú dievčatá na Tatsuov autobus, ktorý ale mešká. Mei zaspí Satsuki na chrbte a Totoro sa objaví vedľa nich, kde ho Satsuki vidí prvýkrát. Totoro má ako ochranu proti dažďu iba veľký list a preto mu Satsuki ponúkne dáždnik, ktorý zobrala pre svojho otca, Totoro je nadšený a na výmenu jej podá niekoľko orieškov a semienok. Obrovská mačka, ktorá vyzerá ako autobus pristane na zastávke, počká, kým Totoro nastúpi a odíde. O chvíľku nato dorazí aj Tatsuov autobus.

Dievčatá zasadia semienka do ich záhrady. Niekoľko dní neskôr sa zobudia v strede noci, a nájdu Totora a iných lesných duchov tancovať okolo zasadených semienok. Dievčatá sa pridajú a zo semienok vyrastie obrovský strom. Ráno, keď sa zobudia, tam síce strom nie je, ale semienka vyklíčili. Nedá sa povedať, či dievčatá snívali alebo nie.

Sestry zistia, že ich plánovaná návšteva k mame musela byť posunutá, lebo jej liečba sa natiahla. Mei to nezoberie dobre a poháda sa so Satsuki. Rozhodne sa, že pohľadá čerstvú kukuricu pre ich mamu, no nikomu to nepovie, a Satsuki a susedia začnú pátranie. Po nejakom čase sa Satsuki príde ku gáfrovníku a poprosí Totora o pomoc. On zavolá Mačací autobus, ktorý ju odvedie na miesto kde je Mei. Autobus ich potom zavezie k Yasuko v nemocnici. Spoza okna započujú konverzáciu ich rodičov a zistia, že ich mama je v nemocnici dlhšie kvôli bežnému nachladeniu, ale mimo toho je v poriadku. Nechajú kukuricu na parapete za oknom, kde ju ich rodičia neskôr nájdu. O nejaký čas neskôr sa ich mama vráti domov.

Ohlasy

V roku 2010 sa film umiestnil na priečke číslo 41 v rebríčku “100 Najlepších filmov svetového kina” magazínu Empire a Totoro sa umiestnil na 18. priečke “50 Najlepších animovaných filmových postáv” rovnakého magazínu.

Film si udržiava vysoké hodnotenia na popredných filmových portáloch ako Rotten Tomatoes, IMDb alebo Česko-Slovenská filmová databáza.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku My neighbor Totoro na anglickej Wikipédii.